Konferencia TEDx v Kežmarku úspešná

                                   Marek Adamov

V Kežmarku 22.júna 2013 sa prvý krát konala konferencia TEDx
TED je nezisková organizácia oddaná podpore „myšlienok hodných šírenia“. V roku 1984 sa v Kalifornii konala prvá štvordňová konferencia a odvtedy TED neustále rastie a viacerými iniciatívami podporuje myšlienky, ktoré menia svet. 

V Kežmarku vystúpili rečníci:

Ľudmila Kolesárová

manažérka a blogerka

Peter Petras

chatár

Katarína Koščová

speváčka

Ivan Akimov

hudobník

Maja Bulková

projektová manažérka

Miroslava Kernová

nezávislá novinárka

Vojtech Rušin

astronóm

Maťo Siska

živí sa tým, čo má rád

Michaela Bednárová

textilná dizajnérka

Marek Adamov

kultúrny manažér

                               Katarína Koščová

                                       Vojtech Rušin

                                        Maťo Siska

                              Miroslava Kernová

Kesaj Tchave

Kesaj Tchave

Poľnohospodárske komory krajín V4 vyjadrili nesúhlas s návrhom EK na krátenie priamych platieb

Poľnohospodárske komory krajín Vyšehradskej štvorky (V4) vyjadrili nesúhlas s návrhom Európskej komisie (EK) na krátenie priamych platieb v roku 2013. Rozsah týchto podpôr by sa mal podľa nich dodržať, pretože mnohí poľnohospodári s nimi počítali pri tvorbe svojich úverových rámcov, takže v prípade škrtov budú mať problémy so zdrojovým krytím ich splácania.

 Ak by napriek tomu bolo v záujme vybilancovania európskeho rozpočtu nevyhnutné pristúpiť ku kráteniu priamych platieb, malo by sa vzťahovať iba na poľnohospodárov v tých krajinách, kde ich úroveň prevyšuje priemer EÚ. Na tom sa spoločne zhodli na rokovaní v Prahe predstavitelia Agrárnej komory (AK) ČR, Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK), Národnej rady poľnohospodárskych komôr Poľska (KRIR) a Maďarskej agrárnej komory (MAK).

Pražský summit opätovne upozornil na riziká pokračovania dvojrýchlostnej spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) EÚ, obsiahnuté v návrhu jej reformy, o ktorej momentálne rokuje v rámci trialógu Európska komisia s Európskym parlamentom a Radou ministrov poľnohospodárstva. „Očakávali sme, že v nasledujúcom programovacom období dôjde k úplnej vonkajšej konvergencii priamych platieb, ale pozícia nikoho z účastníkov trialógu to neobsahuje. Všetko teda smeruje k tomu, že diskriminácia nových členských štátov v podporách by mala pokračovať aj v rokoch 2014-2020, s čím sa v žiadnom prípade nemôžeme stotožniť“, povedal predseda SPPK Milan Semančík.

Prezident KRIR Wiktor Szmulewicz informoval svojich partnerov z krajín V4, že v Poľsku už bola právnikmi vypracovaná žaloba za nedodržanie podmienok vstupu nových členských krajín do EÚ a neoprávnené krátenie podpôr. Nesúhlas so škrtmi vyjadrujú prakticky všetci poľskí farmári a niektorí z nich aj individuálne podnikajú právne kroky na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. V dôsledku uplatňovania tzv. finančnej disciplíny podľa predstáv Európskej komisie by sa tohtoročný objem priamych platieb mal znížiť o 4,5 % v Českej republike, o 4,3 % v SR, o 3,6 % v Maďarsku a o 1,6 % v Poľsku.

„V súvislosti s budúcnosťou sa u nás veľa diskutuje o spôsobe rozdelenia finančných prostriedkov“, uviedol W. Szmulewicz. „Poľsko asi získa relatívne dosť veľa peňazí na kohézne programy, ale na poľnohospodársku politiku budú zdroje obmedzené - podobne ako v iných krajinách. Premiér prisľúbil, že časť prostriedkov presunie z kohéznej politiky na Program rozvoja vidieka a druhý pilier doplní aj zo štátneho rozpočtu. Pôvodne sa malo čo najviac financií presúvať z druhého piliera do prvého s tým, že v Programe rozvoja vidieka sa doplnia z iných zdrojov. Druhý pilier totiž neradno podceňovať, pretože vďaka nemu by sa mala zvyšovať konkurencieschopnosť podnikov, pričom si musíme uvedomiť, že v budúcich obdobiach tieto možnosti postupne zaniknú“.

Poľnohospodárske komory krajín V4 sa navzájom informovali aj o škodách, spôsobených tohtoročnými povodňami. V Poľsku podľa zástupcov KRIR k žiadnemu väčšiemu plošnému postihnutiu poľnohospodárov nedošlo. Individuálne postihnuté subjekty budú môcť počítať s nižšími daňami a v prípade vysokých škôd môžu požiadať o dotácie až do výšky 90 % vzniknutých strát. K žiadnemu väčšiemu zaplaveniu poľnohospodárskej pôdy nedošlo ani v Maďarsku, hoci na 530 km dlhom úseku Dunaja bola vyhlásená mimoriadna povodňová situácia a niektorých ľudí museli dokonca evakuovať. Podľa informácií MAK bolo v Maďarsku postihnutých asi 10-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy, pričom väčšie problémy spôsobovala spodná voda - podobne ako na Slovensku, kde bolo zaplavených alebo podmáčaných niekoľko tisíc ha pozemkov.

Najhoršie z hľadiska povodní dopadla Česká republika. „U nás bola tohtoročná povodeň štvrtá najhoršia“, konštatoval viceprezident AK ČR Jindřich Šnejdrla. „Postihnutých bolo celkom 35-tisíc ha ornej pôdy, 20-tisíc ha trvalých trávnych porastov, 500 ha chmeľníc a asi 1 000 ha zeleniny. Celkové škody sme predbežne vyčíslili na 1,767 mld. Kč, pričom do tohto výpočtu nebolo zahrnuté rybné hospodárstvo. K vyčísleným priamym škodám pribudnú poľnohospodárom ešte zvýšené náklady na uvedenie pôdy do pôvodného stavu, asanáciu budov a v dôsledku povodní zatopených pevných plôch. Aj preto nebudú postihnutí roľníci na tento rok spomínať v dobrom“.

Bratislava, 20. júna 2013

Priority SPPK sú jasné a nespochybniteľné, komora bude podľa nich v ďalšom období postupovať

Priority Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) sú jasné a nespochybniteľné a najväčšia samosprávna organizácia v agropotravinárskom komplexe SR bude podľa nich v ďalšom období postupovať. 

 V reakcii na aktuálny vývoj situácie to povedal predseda SPPK Milan Semančík. „Nikdy sme sa nespreneverili svojmu poslaniu a svoje postoje deklarujeme verejne. Za nikoho sa neskrývame a nič nerobíme v zákulisí, pretože otvorený dialóg považujeme za jedinú správnu a perspektívnu metódu presadzovania oprávnených záujmov našich členov“, uviedol najvyšší predstaviteľ SPPK.

Podľa neho o tom svedčí aj nedávno v Nitre podpísané memorandum o spolupráci pri realizácii vízie, zámerov a cieľov Koncepcie rozvoja pôdohospodárstva SR na roky 2013 - 2020, ktoré SPPK parafovala spolu s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a Slovenskou lesníckou komorou. „Práve z našej iniciatívy sa do textu tohto dokumentu dostalo ustanovenie, že signatári považujú za reálne dosiahnuť zvýšenie produkčnej výkonnosti v nosných poľnohospodárskych komoditách v priemere na úroveň 80 % súčasnej spotreby obyvateľstva SR“, konštatoval M. Semančík. „Zaviazali sme sa presadzovať tie ciele a zámery koncepcie, ktoré budú v súlade s našimi prioritami. To je úplne legitímne, pretože sa tým nič nemení na autonómnosti samosprávneho rozhodovania. Ak niekto hovorí niečo iné, mal by sa dôkladne pozrieť do relevantných dokumentov“.

Vo vzťahu k budúcnosti považuje SPPK za kľúčové zabezpečiť zvyšovanie potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti Slovenska v nadväznosti na zdravú výživu obyvateľstva, klimatické zmeny, stabilizáciu a rozvoj vidieka, vrátane zamestnanosti. To si vyžaduje dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja poľnohospodárstva a potravinárstva s ohľadom na efektívne využívanie produkčného potenciálu SR a optimalizáciu výrobno-odbytových štruktúr, zabezpečujúcich zásobovanie obyvateľstva kvalitnými a čerstvými potravinami a upevňujúcich postavenie ich producentov na trhu.

„V poľnohospodárstve bude kľúčový rozvoj živočíšnej a špeciálnej rastlinnej výroby, teda sektorov, ktoré v predchádzajúcich obdobiach prešli najväčšou depresiou“, zdôraznil M. Semančík. „Zabúdať nemožno ani na ochranu poľnohospodárskej pôdy, zriadenie rizikového fondu a koncepčné zvyšovanie predaja domácich výrobkov, ktoré sa rovnako týka finálnej produkcie potravín. Bez neho zostanú všetky rozvojové zámery iba na papieri, pretože efektívny odbyt je podmienkou perspektívnosti akejkoľvek výroby. Aktuálny predaj domácich potravín na vnútornom trhu klesol v Slovenskej republike pod 50-percentnú hranicu, takže ak sa chceme vyrovnať aspoň našim susedom, budeme ho musieť zvýšiť minimálne o 30 percentuálnych bodov. A to určite nie je málo“.

V prvom pilieri spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) EÚ sa SPPK prihovára za elimináciu tzv. historického princípu a zvýšenie podpory citlivých sektorov na maximálnu možnú úroveň. Za neakceptovateľné označuje zavedenie stropov priamych platieb pre veľké podniky a prípadnú nerovnosť podmienok v tomto pilieri požaduje kompenzovať inými výhodami. V druhom pilieri navrhuje prednostne zabezpečiť investície do hmotného majetku, agroenvironmentálne opatrenia súvisiace s klímou, rozvoj poľnohospodárskych podnikov a podnikateľskej činnosti, pridávanie hodnoty poľnohospodárskym a potravinárskym výrobkom, dobré životné podmienky zvierat a platby pre oblasti s prírodnými alebo inými obmedzeniami. Maximálnu hornú hranicu podpory na jedného žiadateľa odporúča znížiť zo súčasných 3 mil. eur na 1,5 mil. eur, aby sa mohol uspokojiť väčší počet záujemcov o podpory z Programu rozvoja vidieka SR.

Bratislava, 3. júna 2013