Poľnohospodárske
komory krajín Vyšehradskej štvorky (V4) vyjadrili nesúhlas
s návrhom Európskej komisie (EK) na krátenie priamych platieb
v roku 2013. Rozsah týchto podpôr by sa mal podľa nich
dodržať, pretože mnohí poľnohospodári s nimi počítali
pri tvorbe svojich úverových rámcov, takže v prípade škrtov
budú mať problémy so zdrojovým krytím ich splácania.
Ak by
napriek tomu bolo v záujme vybilancovania európskeho rozpočtu
nevyhnutné pristúpiť ku kráteniu priamych platieb, malo by sa
vzťahovať iba na poľnohospodárov v tých krajinách, kde ich
úroveň prevyšuje priemer EÚ. Na tom sa spoločne zhodli na
rokovaní v Prahe predstavitelia Agrárnej komory (AK) ČR,
Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK),
Národnej rady poľnohospodárskych komôr Poľska (KRIR) a Maďarskej
agrárnej komory (MAK).
Pražský
summit opätovne upozornil na riziká pokračovania dvojrýchlostnej
spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) EÚ, obsiahnuté
v návrhu jej reformy, o ktorej momentálne rokuje v rámci
trialógu Európska komisia s Európskym parlamentom a Radou
ministrov poľnohospodárstva. „Očakávali sme, že v nasledujúcom
programovacom období dôjde k úplnej vonkajšej konvergencii
priamych platieb, ale pozícia nikoho z účastníkov trialógu
to neobsahuje. Všetko teda smeruje k tomu, že diskriminácia
nových členských štátov v podporách by mala pokračovať
aj v rokoch 2014-2020, s čím sa v žiadnom prípade
nemôžeme stotožniť“, povedal predseda SPPK Milan Semančík.
Prezident
KRIR Wiktor Szmulewicz informoval svojich partnerov z krajín
V4, že v Poľsku už bola právnikmi vypracovaná žaloba za
nedodržanie podmienok vstupu nových členských krajín do EÚ
a neoprávnené krátenie podpôr. Nesúhlas so škrtmi
vyjadrujú prakticky všetci poľskí farmári a niektorí
z nich aj individuálne podnikajú právne kroky na Európskom
súde pre ľudské práva v Štrasburgu. V dôsledku
uplatňovania tzv. finančnej disciplíny podľa predstáv Európskej
komisie by sa tohtoročný objem priamych platieb mal znížiť o 4,5
% v Českej republike, o 4,3 % v SR, o 3,6 %
v Maďarsku a o 1,6 % v Poľsku.
„V
súvislosti s budúcnosťou sa u nás veľa diskutuje
o spôsobe rozdelenia finančných prostriedkov“, uviedol W.
Szmulewicz. „Poľsko asi získa relatívne dosť veľa peňazí na
kohézne programy, ale na poľnohospodársku politiku budú zdroje
obmedzené - podobne ako v iných krajinách. Premiér
prisľúbil, že časť prostriedkov presunie z kohéznej
politiky na Program rozvoja vidieka a druhý pilier doplní aj
zo štátneho rozpočtu. Pôvodne sa malo čo najviac financií
presúvať z druhého piliera do prvého s tým, že
v Programe rozvoja vidieka sa doplnia z iných zdrojov.
Druhý pilier totiž neradno podceňovať, pretože vďaka nemu by sa
mala zvyšovať konkurencieschopnosť podnikov, pričom si musíme
uvedomiť, že v budúcich obdobiach tieto možnosti postupne
zaniknú“.
Poľnohospodárske
komory krajín V4 sa navzájom informovali aj o škodách,
spôsobených tohtoročnými povodňami. V Poľsku podľa
zástupcov KRIR k žiadnemu väčšiemu plošnému postihnutiu
poľnohospodárov nedošlo. Individuálne postihnuté subjekty budú
môcť počítať s nižšími daňami a v prípade
vysokých škôd môžu požiadať o dotácie až do výšky 90
% vzniknutých strát. K žiadnemu väčšiemu zaplaveniu
poľnohospodárskej pôdy nedošlo ani v Maďarsku, hoci na 530
km dlhom úseku Dunaja bola vyhlásená mimoriadna povodňová
situácia a niektorých ľudí museli dokonca evakuovať. Podľa
informácií MAK bolo v Maďarsku postihnutých asi 10-tisíc
hektárov poľnohospodárskej pôdy, pričom väčšie problémy
spôsobovala spodná voda - podobne ako na Slovensku, kde bolo
zaplavených alebo podmáčaných niekoľko tisíc ha pozemkov.
Najhoršie
z hľadiska povodní dopadla Česká republika. „U nás bola
tohtoročná povodeň štvrtá najhoršia“, konštatoval
viceprezident AK ČR Jindřich Šnejdrla. „Postihnutých bolo
celkom 35-tisíc ha ornej pôdy, 20-tisíc ha trvalých trávnych
porastov, 500 ha chmeľníc a asi 1 000 ha zeleniny. Celkové
škody sme predbežne vyčíslili na 1,767 mld. Kč, pričom do tohto
výpočtu nebolo zahrnuté rybné hospodárstvo. K vyčísleným
priamym škodám pribudnú poľnohospodárom ešte zvýšené náklady
na uvedenie pôdy do pôvodného stavu, asanáciu budov a v dôsledku
povodní zatopených pevných plôch. Aj preto nebudú postihnutí
roľníci na tento rok spomínať v dobrom“.
Bratislava, 20. júna
2013
