Ďalší
rozvoj domáceho agropotravinárskeho komplexu sa bude bezprostredne
spájať s úrovňou predaja jeho produkcie. Keďže tá je na
vnútornom trhu mimoriadne nízka, pričom nedosahuje ani 50 %
z celkového objemu realizovaných potravín, Slovensko
potrebuje ucelenú koncepciu podpory predaja domácich výrobkov.
Podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory
(SPPK) sa zásadnejší obrat v predaji domácich potravín na
vnútornom trhu nedá dosiahnuť iba jedným opatrením, ale
cieľavedome uskutočnenou sériou systematických krokov.
„Za
mimoriadne dôležitý považujeme jednotný postupu štátu
i všetkých účastníkov trhu. Štát by mal zohrať
koordinačnú i podpornú úlohu, ak mu na predaji domácej
produkcie naozaj záleží. Preto by mal v jeho gescii vzniknúť
centrálny program podpory slovenských výrobkov, do ktorého by sa
zapájali aj mimovládne organizácie a samosprávne subjekty.
Jeho aplikácia by podľa nášho názoru mohla prispieť k zvýšeniu
dôveryhodnosti domácich výrobcov potravín v očiach
spotrebiteľov a zintenzívneniu dopytu po ich produktoch“,
povedal predseda SPPK Milan Semančík.
Podľa
podpredsedu SPPK pre potravinárstvo a obchod Dušana Janíčka
rastúce ceny potravín i aféry s ich kvalitou vyvolávajú
v čoraz väčšej miere diskusie o otázkach potravinovej
sebestačnosti a bezpečnosti. Hoci ešte pred niekoľkými
rokmi ich neoliberálne teórie bagatelizovali a v našich
podmienkach označovali za prežitky minulosti, v súčasnosti
sa stávajú celosvetovými fenoménmi. Vyspelé krajiny si čoraz
viac uvedomujú ich význam a tomu podriaďujú aj svoje
strategické rozhodnutia. Potravinová bezpečnosť teda nie je
žiadnym anachronizmom, ale celkom reálnou súčasťou moderných
sociálno-ekonomických štruktúr.
„Voľný
pohyb tovaru v mnohých regiónoch a krajinách, vrátane
Slovenska, v čoraz väčšej miere nahradzuje domácu výrobu.
Výživa ich obyvateľov sa tak v stále väčšej miere dostáva
do rúk nadnárodných operátorov na úkor národných štátov.
Tie potom vlastne strácajú časť svojej zvrchovanosti, čo je aj
politicky nebezpečné, pretože ohrozenie ľudí hladom môže
vyvolať vážne nepokoje. V našich podmienkach to síce nie je
natoľko zreteľné ako v Južnej Amerike alebo Afrike, ale
nízka potravinová sebestačnosť Slovenska je varovná a nikto by
ju nemal prehliadať a podceňovať“, uviedol D. Janíček.
Ako
upozornil M. Semančík, pomerne málo sa zatiaľ hovorí
o alternatívnych formách odbytu, ktoré sa však podľa SPPK
nemôžu obchádzať, ak chce Slovensko naozaj zvyšovať predaj
domácich potravín na vnútornom trhu. Ide napríklad o rozvoz
čerstvých potravín priamo k zákazníkovi, pravidelné
organizovanie tzv. farmárskych trhov, ale napríklad aj zriaďovanie
obchodných prevádzok s ponukou tovaru výhradne od miestnych,
resp. regionálnych výrobcov. Všade totiž existujú určité
priestory, ktoré sa v prípade záujmu miestnych podnikateľov
i obecných alebo mestských samospráv môžu upraviť na
miesta predaja domácich produktov. Existujú príklady, že to
naozaj ide.
„Až
doteraz sa viac ako 80 % potravinárskeho tovaru realizuje
prostredníctvom obchodných reťazcov, čo však neznamená, že
tento stav musí zostať nemenný a nemožno ponúknuť
zákazníkovi aj iné formy nákupu. S tým úzko súvisí
budovanie výrobno-odbytových štruktúr so skrátením odbytového
reťazca k spotrebiteľovi, čo je trend, ktorý v nasledujúcom
programovacom období mieni podporovať tiež Európska únia. Aj to
je totiž jedna z ciest, ako vylúčiť rôzne medzičlánky
a zabezpečiť, aby z realizácie potravín primerane
profitovali tí, ktorí ich vyrábajú, a nielen tí, ktorí ich
predávajú“, konštatoval M. Semančík.
Jedným
z najdôležitejších opatrení musí byť cielená, trvalo
udržateľná a komplexná propagačno-informačná kampaň o
dôležitých súvislostiach kupovania domácich potravinárskych
výrobkov, zameraná na všetky vrstvy a skupiny obyvateľstva.
Obsahovať by mala všetky tradičné i menej tradičné
podporné nástroje, vrátane výstav, prezentačných akcií
zameraných na slovenské potraviny, celoštátnych alebo
regionálnych spotrebiteľských súťaží. So slovenským
spotrebiteľom nikto doteraz systematicky nepracoval, preto nemá pri
nákupoch vždy dostatok informácií na to, aby sa mohol správne
rozhodnúť.
„Toto
všetko by mohol dostať do vienka odbytový - alebo podľa
niektorých marketingový - fond. Myšlienku jeho zriadenia
nezavrhujeme, ale naďalej sme presvedčení, že sa pre ňu musí
získať čo najširší konsenzus podnikateľskej sféry, k čomu by
mohli prispieť - okrem iného - aj okrúhle stoly všetkých
zainteresovaných strán. Každá takáto iniciatíva môže byť
úspešná iba vtedy, keď sa pre ňu podarí získať čo najväčšiu
podporu spomedzi tých, ktorých sa má bezprostredne týkať“,
zdôraznil D. Janíček.
Informoval
tiež, že SPPK bude trvať na spoluúčasti štátu na prípadnej
realizácii takéhoto projektu. Jeho činnosť by totiž mala
prispieť k zvýšeniu predaja domácich poľnohospodárskych a
potravinárskych výrobkov, z čoho by neprofitovali len samotní
výrobcovia, ale v podobe vyššieho výberu daní a rastu
zamestnanosti aj štát. Preto SPPK považuje za logické, aby sa na
finančných nákladoch fondu podieľali aj verejné zdroje. Z nich
sa poskytujú nemalé stimuly výrobcom v iných odvetviach,
preto by sa mali nájsť aspoň určité podporné prostriedky aj na
zvyšovanie predaja domácej agropotravinárskej produkcie.
Nehovoriac o tom, že vláda sa vo svojom
programovom vyhlásení zaviazala podporovať zvýšený predaj
domácich výrobkov - okrem iného aj ich zvýšenou propagáciou.
Ing. Stanislav NEMEC, tlačový hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory
Bratislava, 15. februára
2013
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára