Kde domov môj ...?
Pán Miloš Zeman - Prezident českej republiky
Pán Bohuslav Sobotka - Predseda vlády českej republiky
Pán Robert Fico - Predseda slovenskej republiky
Pán Jan Zahradil - Europoslanec Poděbrady, 26. mája 2015
Vážení páni,
Už dlhšiu dobu sa zaoberám s obrovským strachom spôsobeným témou islamský štát a utečenci. Nechápem, že práve tieto oprávnené obavy nezdieľa väčšina európskych politikov či predstaviteľov humanitárnych organizácií sú toho názoru, že jediným riešením súčasných politických, iste obrovských ťažkostí, je presťahovať celé národy z iných kontinentov robiť európu.
Je to pre mňa absolútne neprijateľná predstava, nezmyselné a obrovského nebezpečné riešenie.
Európski politici snáď chcú zlikvidovať Európu ?!
K čomu vedie táto európska veľkorysosť? Západná Európa priviedla na tento kontinent milióny obyvateľov prevažne islamského vyznanie, naservírovala im na striebornom podnose bývanie, vzdelanie a na čo sa teraz vedie? Títo Ľudia sa teraz spájajú s islamskou republikou, Vybavenie znalosti jazyka, vzdelaním, mentalita Európanov, technických vymožeností, Ktoré teraz dajú radi robiť služieb vražedného, neľudského režimu "štát", sa rozpína neskutočným spôsobom.
Jeho bojovníci ich prisluhovači sa množia ako potkany a človek je proti ním bezmocný.
Prvá generácia prisťahovalcov prišla čoby sluhovia Európanov, časť z Kolóniu pod. ďalej ako lacná pracovná sila, ktorá s bola povďačná za životné podmienky, vo ktorých v Európe mohla žiť, byt 'boli akokoľvek skromné.
Súčasná generácia už nie je vďačná: chce Európanom ukázať svoju moc.
Maji vzdelanie poskytnuté európou, dokážu sa orientovať vo svete sú vítanými spojencami Islamského štátu.
Niekoľko rokov som učila na Univerzite Karlovej zahraničných študentov češtinu. Za jedného z nich, Kurdov z Iraku, v čase súčasné blízkeho spolupracovníka prezidenta Barzáního, som sa skoro vydala. Sme stále v kontakte, hoci sme sa niekoľko rokov nevideli. Myslím, že poznám mentalitu Arabov. Sú veľmi spojení so svojim etnikom, veľakrát nespoľahliví, hoci inak pohostinní milí.
Pracujem od roku 1990 v cestovnom ruchu, všade vo svete mám priateľov tele rôznych národností a rôznych vyznanie. Ale nechcem, aby v Českej republike vznikli arabské ulice. Ako som teraz vďačná za skôr uzavreté hranice Ako rada by som ich teraz obnovila!
Príslušníci určitých národností sa rozmnožujú geometrickým radom, za krátku dobu nás pohltili, takže by sme sa necítili ako doma. Vidíme v iných krajinách, Ako musi ich vlastná obyvatelia neustále brať ohľady na inú kultúru musia zatlačovať tú svoju: pozri prípad jedne talianskej školy, kde riaditeľ odmietol vystaviť Jasličky, pretože by sa arabské deti cítili zle!
Minulý rok som bola na mesačnom jazykovom pobyte v Anglicku, z toho tri týždne v Manchestri. Chcela Som bývať v pôvodnej britskej rodine, spoznať Jej kultúru,zvyky, hovoriť kvalitným jazykom. Prvý Bydlisko bolo u Číňanky druhé u rodiny z Jamajky. Ostatní študenti na tom boli podobne. Keď som chcela ísť autobusom do centra, na Piccadilly stanice, lemovali ulicu po niekoľko kilometrovarabské obchody, reštaurácie POD. Všade okolo boli Síce obyvatelia Veľkej Británie, pivo podľa farby kože každý mohol poznať, odkiaľ pôvodne ten či onen.
Ako dobre som sa cítila v Škótsku, v Edinburgu, kde som opäť mohla dýchať,kde napodiv tento problém nebol. Nikdy som sa netešila tak domov ako po mesiaci v Anglicku.
Tešila som sa na našu kultúru, na našich ľudí, na krajine kde nie je masovo medzi obyvateľstvom zastúpený celý svet.
Každý by mal zotrvať v krajine, vo svojej kultúre. V rámci turistiky sa rada zoznamujem s kultúrou iných krajín, rešpektujem zvyky tradície daného národa, pivo chcem si zachovať vlastnú identitu.
Chcem, aby si naša zem zachovala svoj charakterom. Nechápem, prečo nás európski politici neustále núti byť druhú Francúzskom alebo Britániou.
Ak niektoré krajina chcú mať ako svojích obyvateľov príslušníkmi úplne odlišných kultúr, Je to ich právo. Len nechápem, prečo sa pozerajú skrz prsty na slovenskom republiku, ktorá s ich názor nezdieľa.
Je absurdné, pozri nemecký tlač, apelovať na Čechov a Slovákov argumentáciou poskytnutím azylu v roku 1968 pre našich občanov. Emigranti v roku 1968 boli pre Európu, hlavne Švajčiarsko alebo Nemecko požehnaním. Prišli vzdelanie ľudia rovnakej kultúry, ktorí nikoho neohrozovali, usilovne pracovali, nikoho neobmedzovali.
Týchto utečencov by sme aj my s otvorenou náručou vítali!
Pred niekoľkými dňami som bola na akcii v jedne rezidencii veľvyslanca. Jeden z účastníkov, Európan, mi povedal, Ako dobre sa cíti v Českej republike, kde nie sú Arabi, černosi pod. masovo zastúpenie. Nechcem, aby aby vyznelo rasisticky.ide o to , že ľudia z určitej kultúry zo strany sa vo svojej krajine mali cítiť doma, aby sane docieli tým to , že sa k nám nekompatibilný národy presťahujú.
Ak u nás žili "exotickí" cudzinci skôr, bolo profesionálnym nás naozaj milé obohatenie, pozri Mireček z filmov o "Básnikoch", študentka sa zamiloval robiť české dievčatá a zostal tu, Prečo nie, pracovné dôvody, naprosto oboje v poriadku. Ale na boli prípady jednotlivé, Prirodzené vzniknuté.
Neustálym ustupovaním prijímaním desiatok tisíc utečencov Len Európa pozýva trvalé k návšteve i ďalší utečencov. Nikdy už je totiž nikto nepošle späť! O naviac si budú mýť ruky prevádzačmi prejsť vo svojej činnosti.
Nie som stratég ani politik, ale je mi jasné, k čomu tento masový príliv utečencov a cesta ústupkov povedie. Infiltráciu nežiadúcich osôb, zničenie kultúrnej európy.
Asi vyzerám ako človek bez citu a nechce pomôcť ľuďom, ktorí trpia.Tak to nie je. Venujem sa charite dlhodobo avšak situáciu som ochotná pomáhať, najlepšie finančne, priamym smerom, ako to navrhuje česká a slovenská republika: v krajinách, ktoré sú si kultúrne blízko mentalite utečencov vytvorenie hradby zabraňujúci, aby sa sem v takej miere dostávali. Presne podľa príslovia: ". Podaj prst, ..."
Vážení páni, ďakujem za Vašu trpezlivosť pri čítanie mojich riadkov. Sú to veľmi úprimné názory jednej občianky českej republiky, ktorá nie je rasistka, má otvorenú náruč a veľké srdce. Ale tiež svoj jednoznačný pohľad na spomínanú politickú situáciu a jej riešenie. Veľmi vás prosím o dôrazné kroky pre zachovanie našej identity.
Nebuďme druhé Francúzsko s jej 2200 mešitami ...
Naozaj by som sa za niekoľko rokov nechcela zúfalo pýtať, "Kde domov môj ...?"
Srdečný pozdrav z Poděbrad
PhDr.Blanka Horáková
T.G.Masaryka 573
290 01 Poděbrady
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára