streda 13. marca 2013

Daňová kontrola chodí na kontroly v prestrojení

Kontrolóri pri boji s daňovými podvodmi v týchto mesiacoch zmenili taktiku. Do podnikov sa vyberajú večer, nahodení v civile a reštauráciám hrozia odobratím licencií. Plošným riešením má byť na jeseň lotéria na základe údajov z blokov v štátnom Tipose. „Sľubujeme zaujímavé finančné výhry. Žrebovať sa bude niekoľkokrát do mesiaca.



Nebudeme viazať výhry na hodnotu bločku, ale výhry budú mať absolútnu hodnotu,“ povedal k tomu zatiaľ František Imrecze, prezident Finančnej správy SR.

Od Nového roka preverili daňoví kontrolóri 171 prevádzok v krajských mestách, z ktorých až 83 porušilo daňové zákony. Do problémov sa pritom dostali aj najluxusnejšie a najvychytenejšie podniky v centre hlavného mesta. Majiteľom podnikov, ktorí takto porušili zákon, teraz hrozí odobratie živnostenského oprávnenia.

Reštaurácie, pivárne, kluby či diskotéky sa od Nového roka dostali pod väčší drobnohľad daňových kontrolórov v rámci akcie Večerné mesto. Najčastejšie priestupky, ktoré odhalili daňováci, boli podľa Daniela Čecha, generálneho riaditeľa sekcie daňovej a colnej Finančného riaditeľstva SR, okrem neevidovania platby v elektronickej registračnej pokladnici, či nevydania bloku, aj vystavovanie falošných dokladov či vystavovanie blokov tzv. čiernymi kasami, ktoré nie sú v evidencii na daňovom úrade. „Najčastejšie tak robia čašníci v podnikov po 20. hodine cez týždeň, respektíve po 18. hodine cez víkend. Ak ide o sumu vyššiu ako 40 eur, robia to automaticky. Blok vydajú falošný alebo ho nevydajú vôbec,“ konštatuje Čech.


Kontrolóri v snahe objaviť daňový únik chodia aj večer v civile. „Chodia ako skupina ľudí, ktorá sa ide večer do podniku zabaviť, alebo ako pár,“ hovorí Čech. Po vydaní falošného dokladu ihneď konajú. „Problémom je, že o polnoci sa vám nahrnie do podniku 100 ľudí. Barmani nestíhajú obsluhovať ľudí. Viete si predstaviť, že by ešte vydávali bločky? Veď si ich i tak na diskotékach nikto nepýta, tak za čo nás chcú pokutovať?“ sťažuje sa majiteľ nočného klubu v centre Bratislavy, ktorý nechcel byť menovaný.
„Netreba zabúdať na to, že sa to netýka firiem, ktoré majú viacej prevádzok, ktoré fungujú na princípe siete. Nedostatky sa vyskytujú v tzv. nezávislých baroch, reštauráciách či hoteloch. Je to realita Slovenska, máme s tým veľký problém,“ potvrdzuje prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu Pavol Konštiak. Ľudia by si na bločku mali všímať tri veci. Číslo účtu, respektíve bloku, daňový kód pokladnice a logo ministerstva financií.

Daniari do budúcnosti pripravujú okrem bločkovej lotérie aj takzvaný „white list“. Pôjde o zoznam prevádzok, kde pri kontrole nezistia daniari žiadne porušenie zákona. V súčasnosti je však aj toto súčasťou daňového tajomstva. Preto sa budú usilovať získať od podnikov súhlas na to, aby mohli zverejniť ich mená. „Kto by z takéhoto zoznamu mal vo finále prospech? Príde mi preto viac ľudí do baru, že som na nejakom zozname? Osobne si to nemyslím,“ hovorí Erik Cziria, majiteľ baru v Leviciach. Ten však nechápe ani kolegov, ktorí sa dajú na vydávanie falošných dokladov za jedlo či nápoje. „Je to ďalšie zbytočné papierovanie. V praxi skôr nedostanete žiadny doklad, ako by ho niekto mal falšovať,“ opisuje realitu na Slovensku Cziria.

Okrem nevydávania bločkov je na Slovensku najväčší problém s podvodmi pri výbere DPH. Celkovo len na tejto dani štátu podľa odhadov ročne uniká asi 1,2 miliardy eur. Vláda vlani prijala prvý balík opatrení na odstráranenie problému a pripravuje ďalšie riešenia. Opozícia kabinet kritizuje, že postupuje pri odhaľovaní daňových únikov príliš pomaly.

piatok 15. februára 2013

Podľa SPPK potrebuje Slovensko ucelenú koncepciu podpory predaja domácich výrobkov

Ďalší rozvoj domáceho agropotravinárskeho komplexu sa bude bezprostredne spájať s úrovňou predaja jeho produkcie. Keďže tá je na vnútornom trhu mimoriadne nízka, pričom nedosahuje ani 50 % z celkového objemu realizovaných potravín, Slovensko potrebuje ucelenú koncepciu podpory predaja domácich výrobkov. Podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) sa zásadnejší obrat v predaji domácich potravín na vnútornom trhu nedá dosiahnuť iba jedným opatrením, ale cieľavedome uskutočnenou sériou systematických krokov.

„Za mimoriadne dôležitý považujeme jednotný postupu štátu i všetkých účastníkov trhu. Štát by mal zohrať koordinačnú i podpornú úlohu, ak mu na predaji domácej produkcie naozaj záleží. Preto by mal v jeho gescii vzniknúť centrálny program podpory slovenských výrobkov, do ktorého by sa zapájali aj mimovládne organizácie a samosprávne subjekty. Jeho aplikácia by podľa nášho názoru mohla prispieť k zvýšeniu dôveryhodnosti domácich výrobcov potravín v očiach spotrebiteľov a zintenzívneniu dopytu po ich produktoch“, povedal predseda SPPK Milan Semančík.

Podľa podpredsedu SPPK pre potravinárstvo a obchod Dušana Janíčka rastúce ceny potravín i aféry s ich kvalitou vyvolávajú v čoraz väčšej miere diskusie o otázkach potravinovej sebestačnosti a bezpečnosti. Hoci ešte pred niekoľkými rokmi ich neoliberálne teórie bagatelizovali a v našich podmienkach označovali za prežitky minulosti, v súčasnosti sa stávajú celosvetovými fenoménmi. Vyspelé krajiny si čoraz viac uvedomujú ich význam a tomu podriaďujú aj svoje strategické rozhodnutia. Potravinová bezpečnosť teda nie je žiadnym anachronizmom, ale celkom reálnou súčasťou moderných sociálno-ekonomických štruktúr.

„Voľný pohyb tovaru v mnohých regiónoch a krajinách, vrátane Slovenska, v čoraz väčšej miere nahradzuje domácu výrobu. Výživa ich obyvateľov sa tak v stále väčšej miere dostáva do rúk nadnárodných operátorov na úkor národných štátov. Tie potom vlastne strácajú časť svojej zvrchovanosti, čo je aj politicky nebezpečné, pretože ohrozenie ľudí hladom môže vyvolať vážne nepokoje. V našich podmienkach to síce nie je natoľko zreteľné ako v Južnej Amerike alebo Afrike, ale nízka potravinová sebestačnosť Slovenska je varovná a nikto by ju nemal prehliadať a podceňovať“, uviedol D. Janíček.

Ako upozornil M. Semančík, pomerne málo sa zatiaľ hovorí o alternatívnych formách odbytu, ktoré sa však podľa SPPK nemôžu obchádzať, ak chce Slovensko naozaj zvyšovať predaj domácich potravín na vnútornom trhu. Ide napríklad o rozvoz čerstvých potravín priamo k zákazníkovi, pravidelné organizovanie tzv. farmárskych trhov, ale napríklad aj zriaďovanie obchodných prevádzok s ponukou tovaru výhradne od miestnych, resp. regionálnych výrobcov. Všade totiž existujú určité priestory, ktoré sa v prípade záujmu miestnych podnikateľov i obecných alebo mestských samospráv môžu upraviť na miesta predaja domácich produktov. Existujú príklady, že to naozaj ide.

„Až doteraz sa viac ako 80 % potravinárskeho tovaru realizuje prostredníctvom obchodných reťazcov, čo však neznamená, že tento stav musí zostať nemenný a nemožno ponúknuť zákazníkovi aj iné formy nákupu. S tým úzko súvisí budovanie výrobno-odbytových štruktúr so skrátením odbytového reťazca k spotrebiteľovi, čo je trend, ktorý v nasledujúcom programovacom období mieni podporovať tiež Európska únia. Aj to je totiž jedna z ciest, ako vylúčiť rôzne medzičlánky a zabezpečiť, aby z realizácie potravín primerane profitovali tí, ktorí ich vyrábajú, a nielen tí, ktorí ich predávajú“, konštatoval M. Semančík.

Jedným z najdôležitejších opatrení musí byť cielená, trvalo udržateľná a komplexná propagačno-informačná kampaň o dôležitých súvislostiach kupovania domácich potravinárskych výrobkov, zameraná na všetky vrstvy a skupiny obyvateľstva. Obsahovať by mala všetky tradičné i menej tradičné podporné nástroje, vrátane výstav, prezentačných akcií zameraných na slovenské potraviny, celoštátnych alebo regionálnych spotrebiteľských súťaží. So slovenským spotrebiteľom nikto doteraz systematicky nepracoval, preto nemá pri nákupoch vždy dostatok informácií na to, aby sa mohol správne rozhodnúť.

„Toto všetko by mohol dostať do vienka odbytový - alebo podľa niektorých marketingový - fond. Myšlienku jeho zriadenia nezavrhujeme, ale naďalej sme presvedčení, že sa pre ňu musí získať čo najširší konsenzus podnikateľskej sféry, k čomu by mohli prispieť - okrem iného - aj okrúhle stoly všetkých zainteresovaných strán. Každá takáto iniciatíva môže byť úspešná iba vtedy, keď sa pre ňu podarí získať čo najväčšiu podporu spomedzi tých, ktorých sa má bezprostredne týkať“, zdôraznil D. Janíček.

Informoval tiež, že SPPK bude trvať na spoluúčasti štátu na prípadnej realizácii takéhoto projektu. Jeho činnosť by totiž mala prispieť k zvýšeniu predaja domácich poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov, z čoho by neprofitovali len samotní výrobcovia, ale v podobe vyššieho výberu daní a rastu zamestnanosti aj štát. Preto SPPK považuje za logické, aby sa na finančných nákladoch fondu podieľali aj verejné zdroje. Z nich sa poskytujú nemalé stimuly výrobcom v iných odvetviach, preto by sa mali nájsť aspoň určité podporné prostriedky aj na zvyšovanie predaja domácej agropotravinárskej produkcie. Nehovoriac o tom, že vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala podporovať zvýšený predaj domácich výrobkov - okrem iného aj ich zvýšenou propagáciou.

Ing. Stanislav NEMEC, tlačový hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory

Bratislava, 15. februára 2013

štvrtok 14. februára 2013

Na výstave HORTI Vienna sa v gescii SPPK prvý raz uskutoční Deň slovenských zeleninárov

 
Viedenské výstavisko Messe Wien bude v dňoch 8.-10. októbra 2013 dejiskom medzinárodnej výstavy HORTI Vienna, venovanej zeleninárom, záhradníkom a kvetinárom. Prvý raz v histórii tohto podujatia sa v jeho rámci uskutoční Deň slovenských zeleninárov, ktorého gestorom bude Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK). Vyplynulo to z rokovania ústredného riaditeľa SPPK Jozefa Artima s predstaviteľmi Poľnohospodárskej komory vo Viedni Klausom Zambrom a Robertom Fizthumom. „Máme záujem o rozvoj vzájomnej spolupráce, pretože Rakúsko môže byť pre nás v mnohých ohľadoch zdrojom inšpirácie“, povedal J. Artim.

Výstava HORTI Vienna - záhradnícke a zeleninárske technológie, sa zameriava najmä na odborníkov a záujemcov z Rakúska, Českej republiky, Slovenska, Maďarska, Slovinska, Poľska, Rumunska a Bulharska. Orientovaná nebude len na modernú techniku a technológie, ale aj na spracovanie, balenie a odbyt zeleniny. Podľa rakúskych samosprávnych predstaviteľov charakterizuje tento sektor v ich krajine intenzívne využívanie voľných pozemkov a priestorov, ako aj moderná organizácia a úzka spolupráca producentov, odbytových a profesijných združení a organizácií. Súčasťou programu viedenského podujatia bude séria odborných prednášok na aktuálne pestovateľské, technicko-technologické, odbytové, marketingové a ďalšie témy.

„V rámci otvorenia odborného seminára k problematike zeleninárstva počítajú organizátori aj s vystúpením zástupcu SPPK“, uviedol J. Artim „V prípade záujmu môžu svoje poznatky a skúsenosti prezentovať aj ďalší slovenskí zeleninári, pretože tento seminár i ďalšie odborné sprievodné podujatia majú prispieť k čo najširšiemu šíreniu informácií a nadväzovaniu nových kontaktov“. Ako ďalej informoval J. Artim, expozícia SPPK prichýli slovenských zeleninárov, ktorí prejavia záujem predstaviť svoju produkciu na výstave, orientovanej na strednú a východnú Európu. „Verím, že využijú možnosť prezentovať sa zahraničným partnerom a nadviazať s nimi kontakty“, dodal.

Na otvorení výstavy nebudú chýbať mnohí prominentní hostia, vrátane rakúskeho ministra poľnohospodárstva a vedúcich zahraničných delegácií. Organizátori počítajú s vysokou návštevnosťou, pretože zeleninárstvo, záhradníctvo a kvetinárstvo získava čoraz väčší kredit - a to nielen v Rakúsku. Verejnosť ho čoraz viac začína spájať s moderným životným štýlom, zdravým stravovaním a kultivovaním životného prostredia. Napriek súčasnému úpadku tohto sektora v Slovenskej republike má u nás zeleninárstvo bohaté tradície, pretože na základe rôznych historických dokladov možno intenzívne a cieľavedomé pestovanie zeleniny na našom území predpokladať už v období raného stredoveku. „Nepochybujem o tom, že aj súčasní slovenskí zeleninári majú svetu čo ukázať“, zdôraznil J. Artim.

Podľa neho SPPK môže s Poľnohospodárskou komorou vo Viedni spolupracovať vo viacerých smeroch. Možnosti sa črtajú v rámci programu INTERREG, podnetný je v Rakúsku uplatňovaný projekt Regionálna potravina a poznatky možno získavať aj o rozvoji alternatívnych foriem predaja zeleniny. „Práve v súvislosti s dominanciou obchodných reťazcov na trhu je potrebné hľadať a rozvíjať ďalšie možnosti skracovania odbytového reťazca na ceste k spotrebiteľovi. Segment zeleniny je na to ako stvorený, ale aby naozaj dokázal využiť tento potenciál, musí čerpať aj zo skúseností našich susedov. Tí majú po ruke viac konkrétnych príkladov, ako možno úspešne osloviť zákazníka“, konštatoval J. Artim.

Bratislava, 14. februára 2013
 
 
Ing. Stanislav NEMEC, tlačový hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory

nedeľa 10. februára 2013

SPPK víta schválenie viacročného finančného rámca Európskej únie na roky 2014-2020

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) víta schválenie viacročného finančného rámca EÚ na roky 2014-2020, ku ktorému dospel v závere minulého týždňa summit hláv štátov a predsedov vlád členských krajín. Hoci prijaté kompromisné riešenie nezabezpečuje úplnú vyrovnanosť všetkých poľnohospodárov v priestore spoločného európskeho trhu, z hľadiska pôvodných návrhov Európskej komisie predsa len znamená vylepšenie pozície slovenských podnikateľov v poľnohospodárskej prvovýrobe i potravinárskom priemysle v nasledujúcom programovacom období EÚ.

„Prijatie rozpočtu je pozitívnym signálom aj pre ďalšie rokovania o reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) na roky 2014-2020“, povedal predseda SPPK Milan Semančík. „Predpokladáme, že Rada ministrov poľnohospodárstva i Európsky parlament budú môcť teraz už pomerne rýchlo riešiť zásadné otázky, súvisiace s tvorbou pravidiel pre budúce podnikanie v agrosektore. Za dôležité považujeme tiež presadenie miery spolufinancovania z fondov EÚ na úrovni 85 % miesto Európskou komisiou pôvodne navrhovaných 75 %. Z pohľadu Slovenska bude prínosom úplné preplácanie dane z pridanej hodnoty (DPH) pri čerpaní európskych podporných prostriedkov, s čím boli v minulosti nemalé problémy. Naša krajina sa bude môcť zapojiť aj do programu boja proti nezamestnanosti mladých, na ktorý je vyčlenených celkom 6 miliárd eur. To všetko sú skutočnosti, ktoré nemožno prehliadať“.

Podľa SPPK prijaté finančné rámce a pravidlá prinesú viac flexibility pri využívaní prostriedkov určených na SPP. V súčasnosti možno presúvať z druhého piliera, teda z rozvoja vidieka, do prvého, t.j. na priame platby, len 15 % národnej obálky. V budúcom programovacom období sa však táto hranica posúva až na 25 %, čo môžu využiť krajiny s výrazne nižšími priamymi platbami. Ako hneď po skončení summitu informoval predseda vlády SR Robert Fico, využitie tejto možnosti v našich podmienkach bude znamenať zvýšenie priemernej úrovne priamych platieb slovenských poľnohospodárov z 210 eur na hektár až na 246 eur na hektár v bežných cenách. Tým by sme sa dostali zhruba na úroveň priemeru susedných krajín, vrátane Rakúska.

„Samozrejme, tento krok bude mať význam len vtedy, ak v ďalšom období dokážeme podpory v prvom pilieri nastaviť tak, aby došlo k výraznej diferenciácii platobných nárokov podľa štruktúry výroby v jednotlivých podnikoch. Výrazne vyššie podpory by mali dostávať subjekty so živočíšnou a špecializovanou rastlinnou výrobou, významnejšie sa podieľajúce na agrárnej zamestnanosti. To je však už parketa, ktorú musíme zvládnuť na národnej úrovni“, uviedol M. Semančík.

Podľa neho výsledky summitu premiérov a prezidentov členských štátov EÚ potvrdzujú, že poľnohospodárstvo sa považuje spolu s pridruženými priemyselnými činnosťami za jedno z najviac inovatívnych a dôležitých odvetví pre oživenie trhu práce v Európe. Prijaté rozhodnutie preto podporuje európsky model udržateľného a účinného poľnohospodárstva. „Pokiaľ ide o naše národné hľadisko, úprimne ďakujeme slovenskému vyjednávaciemu tímu na čele s predsedom vlády Robertom Ficom za celý priebeh rokovaní i ochotu priebežne informovať, rokovať a prijímať podnety od podnikateľskej samosprávy, vrátane SPPK“, uzavrel svoje pohľady na výsledky rokovaní o budúcom rozpočte EÚ M. Semančík.

Ing. Stanislav NEMEC, tlačový hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory

piatok 25. januára 2013

Google Juraj Jánošik

Google Juraj Jánošik
Internetový gigant Google v piatok spustil projekt propagácie slovenskej kultúry, krásy krajiny a tradičného folklóru.

Na webovej stránke vyhľadávania Googlu sa objavil nápis spoločnosti v ľudových slovenských motívoch a písmeno G nahradila podobizeň Juraja Jánošíka.



Google si týmto spôsobom zároveň pripomenul narodenie jednej z najslávnejších postáv slovenskej histórie, ktorá "bohatým brala a chudobným dávala".



Spoločnosť Google Slovensko vo štvrtok ohlásila spustenie celoročného programu, ktorého cieľom je zhromaždiť, digitalizovať a sprístupniť krásy a folklór Slovenska pomocou online technológií.



Do programu sa zapája aj Národné osvetové centrum, ktoré zbiera materiál o slovenskej kultúre, folklóre a tradíciách. Spoločnosť Google bude slúžiť ako poskytovateľ technickej platformy, kde sa všetky údaje nazhromaždia.



Jednou z konkrétnych noviniek bude aj rozšírenie máp Street View. Službu chce Google obohatiť o ďalšie prírodné, historické a kultúrne pamiatky Slovenska. Do celého programu sa môže zapojiť aj verejnosť. Zatiaľ stačí, ak kultúrne centrá, komunity a organizácie svoj záujem o spoluprácu oznámia na e-mailovej adrese naslovenskunotu@gmail.com. Súbory Lúčnica a SĽUK už svoju spoluúčasť prisľúbili.

nedeľa 30. decembra 2012

Silvester 2012 na obrazovke.reprízy a spomienky

Silvestrovský večer na našich obrazovkách sa ani tohto roku nevyhol reprízam či reality šou. Oklieštená zábava najmä na komerčných staniciach vo veľkej miere stavia na hosťoch a prevzatých programoch zo susedného Česka.



Markíza ponúkne záznam z koncertu legendy soc-popu v pražskej Lucerne pred jedenástou a neskôr aj ďalšiu šou v hlavnej úlohe s týmto majstrom hitov a veselých melódii s názvom Mejdan roku.

Nadviazať silvestrovskými špeciálmi na programy, ktoré diváci TV JOJ sledovali počas roku – taká je stratégia druhej najúspešnejšej komerčnej TV stanice. Silvestrovský Panelák aj finále tretej série reality šou Farmár hľadá ženu sa objavia v hlavnom vysielacom čase. JOJ ďalej pokračuje prevzatými programami, najprv s českou reláciou Silvestrovský vtip za stovku a potom o polnoci s Nikto nie je dokonalý, ktorú moderuje Jiří Krampol. Program Česko Slovensko má Silvestra nadväzujúci na talentovú šou, ktorý vysiela o 22.20 h Prima, JOJ nevysiela, a to napriek tomu, že bude mať aj slovenské zastúpenie. „Rozhodli sme sa odvysielať divácky najsledovanejšie relácie namiesto jednej veľkolepej šou. Panelák je najúspešnejší denný seriál už päť rokov a diváci ho mali možnosť sledovať celé sviatky, preto neporušíme kontinuitu jeho vysielania ani na Silvestra,“ objasňuje Lucia Kulichová z TV JOJ.


Spomienky na Česko-Slovensko oživí RTVS spoločne s Českou televíziou aj na Nový rok v relácii Česko a Slovensko po 20 rokoch očami premiérov – Špeciálne otázky Václava Moravca. Ďalej sa bude verejnoprávna televízia venovať skôr oslavám vzniku Slovenskej republiky. O 19.50 h bude pri tejto príležitosti vysielať priamy prenos slávnostného koncertu z Koncertnej siene Slovenskej filharmónie, na ktorom vystúpia sólisti Eva Hornyáková a Otokar Klein. Slovenskú filharmóniu diriguje Oliver Dohnányi.

Televíznej premiéry na Nový rok sa na Jednotke dočká aj koprodukčný film RTVS Dom. Snímka režisérky Zuzany Liovej získala niekoľko prestížnych ocenení na viacerých festivaloch. Iný typ slovenského filmu, divácky úspešné Lóve mladého režiséra Jakuba Kronera, sa na obrazovky dostáva tiež počas sviatkov. Už zajtra ho o 23.25 h odvysiela TV JOJ.

štvrtok 27. decembra 2012

Sadiki Baki priletí dnes vládnym špeciálom na Slovensko

Sadiki Baki

V piatok 28.12.2012 bude narkobarón Sadiki Baki prevezený vládnym špeciálom na Slovensko Prepravu bude hradiť Slovenská republika . 
Špeciálna ozbrojená jednotka bude zabezpečovať, aby Sadiki bol bez komplikácii dopravený do slovenskej veznice.

Po úspešnom prevoze sa bude konať tlačová konferencia.


Albánec bol na Slovensku právoplatne odsúdený na 22 rokov už v septembri 2011. Spolu s komplicmi mal v rokoch 2007 až 2008 zabezpečovať dovoz a distribúciu heroínu z Turecka. Minimálne šesťkrát mala na Slovensko prísť zásielka drog ukrytých v obuvi. Na výkon trestu však Sadiki nenastúpil, pretože sa ukrýval pred spravodlivosťou, kým sa ho nepodarilo vypátrať v Kosove prostredníctvom Interpolu. Najvyšší súd v Kosove následne 20. decembra potvrdil rozhodnutie o vydaní Sadikiho na Slovensko, pričom začala plynúť mesačná lehota, počas ktorej musí byť prevezený.