Kontrolóri pri boji s daňovými podvodmi v týchto mesiacoch zmenili
taktiku. Do podnikov sa vyberajú večer, nahodení v civile a reštauráciám
hrozia odobratím licencií. Plošným riešením má byť na jeseň lotéria na
základe údajov z blokov v štátnom Tipose. „Sľubujeme zaujímavé
finančné výhry. Žrebovať sa bude niekoľkokrát do mesiaca.
Nebudeme
viazať výhry na hodnotu bločku, ale výhry budú mať absolútnu hodnotu,“
povedal k tomu zatiaľ František Imrecze, prezident Finančnej
správy SR.
Od Nového roka preverili daňoví kontrolóri 171 prevádzok v krajských
mestách, z ktorých až 83 porušilo daňové zákony. Do problémov sa
pritom dostali aj najluxusnejšie a najvychytenejšie podniky v centre
hlavného mesta. Majiteľom podnikov, ktorí takto porušili zákon, teraz
hrozí odobratie živnostenského oprávnenia.
Reštaurácie, pivárne, kluby či diskotéky sa od Nového roka dostali pod
väčší drobnohľad daňových kontrolórov v rámci akcie Večerné mesto.
Najčastejšie priestupky, ktoré odhalili daňováci, boli podľa Daniela
Čecha, generálneho riaditeľa sekcie daňovej a colnej Finančného
riaditeľstva SR, okrem neevidovania platby v elektronickej registračnej
pokladnici, či nevydania bloku, aj vystavovanie falošných dokladov či
vystavovanie blokov tzv. čiernymi kasami, ktoré nie sú v evidencii na
daňovom úrade. „Najčastejšie tak robia čašníci v podnikov po
20. hodine cez týždeň, respektíve po 18. hodine cez víkend. Ak ide
o sumu vyššiu ako 40 eur, robia to automaticky. Blok vydajú falošný alebo
ho nevydajú vôbec,“ konštatuje Čech.
Kontrolóri v snahe objaviť daňový únik chodia aj večer v civile.
„Chodia ako skupina ľudí, ktorá sa ide večer do podniku zabaviť, alebo
ako pár,“ hovorí Čech. Po vydaní falošného dokladu ihneď konajú.
„Problémom je, že o polnoci sa vám nahrnie do podniku 100 ľudí. Barmani
nestíhajú obsluhovať ľudí. Viete si predstaviť, že by ešte vydávali
bločky? Veď si ich i tak na diskotékach nikto nepýta, tak za čo nás chcú
pokutovať?“ sťažuje sa majiteľ nočného klubu v centre Bratislavy,
ktorý nechcel byť menovaný.
„Netreba zabúdať na to, že sa to netýka firiem, ktoré majú viacej
prevádzok, ktoré fungujú na princípe siete. Nedostatky sa vyskytujú v tzv.
nezávislých baroch, reštauráciách či hoteloch. Je to realita Slovenska,
máme s tým veľký problém,“ potvrdzuje prezident Zväzu obchodu a
cestovného ruchu Pavol Konštiak. Ľudia by si na bločku mali všímať tri
veci. Číslo účtu, respektíve bloku, daňový kód pokladnice a logo
ministerstva financií.
Daniari do budúcnosti pripravujú okrem bločkovej lotérie aj takzvaný
„white list“. Pôjde o zoznam prevádzok, kde pri kontrole nezistia daniari
žiadne porušenie zákona. V súčasnosti je však aj toto súčasťou
daňového tajomstva. Preto sa budú usilovať získať od podnikov súhlas na
to, aby mohli zverejniť ich mená. „Kto by z takéhoto zoznamu mal vo
finále prospech? Príde mi preto viac ľudí do baru, že som na nejakom
zozname? Osobne si to nemyslím,“ hovorí Erik Cziria, majiteľ baru
v Leviciach. Ten však nechápe ani kolegov, ktorí sa dajú na vydávanie
falošných dokladov za jedlo či nápoje. „Je to ďalšie zbytočné
papierovanie. V praxi skôr nedostanete žiadny doklad, ako by ho niekto mal
falšovať,“ opisuje realitu na Slovensku Cziria.
Okrem nevydávania bločkov je na Slovensku najväčší problém s podvodmi
pri výbere DPH. Celkovo len na tejto dani štátu podľa odhadov ročne uniká
asi 1,2 miliardy eur. Vláda vlani prijala prvý balík opatrení na
odstráranenie problému a pripravuje ďalšie riešenia. Opozícia kabinet
kritizuje, že postupuje pri odhaľovaní daňových únikov príliš
pomaly.
streda 13. marca 2013
piatok 15. februára 2013
Podľa SPPK potrebuje Slovensko ucelenú koncepciu podpory predaja domácich výrobkov
Ďalší
rozvoj domáceho agropotravinárskeho komplexu sa bude bezprostredne
spájať s úrovňou predaja jeho produkcie. Keďže tá je na
vnútornom trhu mimoriadne nízka, pričom nedosahuje ani 50 %
z celkového objemu realizovaných potravín, Slovensko
potrebuje ucelenú koncepciu podpory predaja domácich výrobkov.
Podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory
(SPPK) sa zásadnejší obrat v predaji domácich potravín na
vnútornom trhu nedá dosiahnuť iba jedným opatrením, ale
cieľavedome uskutočnenou sériou systematických krokov.
„Za
mimoriadne dôležitý považujeme jednotný postupu štátu
i všetkých účastníkov trhu. Štát by mal zohrať
koordinačnú i podpornú úlohu, ak mu na predaji domácej
produkcie naozaj záleží. Preto by mal v jeho gescii vzniknúť
centrálny program podpory slovenských výrobkov, do ktorého by sa
zapájali aj mimovládne organizácie a samosprávne subjekty.
Jeho aplikácia by podľa nášho názoru mohla prispieť k zvýšeniu
dôveryhodnosti domácich výrobcov potravín v očiach
spotrebiteľov a zintenzívneniu dopytu po ich produktoch“,
povedal predseda SPPK Milan Semančík.
Podľa
podpredsedu SPPK pre potravinárstvo a obchod Dušana Janíčka
rastúce ceny potravín i aféry s ich kvalitou vyvolávajú
v čoraz väčšej miere diskusie o otázkach potravinovej
sebestačnosti a bezpečnosti. Hoci ešte pred niekoľkými
rokmi ich neoliberálne teórie bagatelizovali a v našich
podmienkach označovali za prežitky minulosti, v súčasnosti
sa stávajú celosvetovými fenoménmi. Vyspelé krajiny si čoraz
viac uvedomujú ich význam a tomu podriaďujú aj svoje
strategické rozhodnutia. Potravinová bezpečnosť teda nie je
žiadnym anachronizmom, ale celkom reálnou súčasťou moderných
sociálno-ekonomických štruktúr.
„Voľný
pohyb tovaru v mnohých regiónoch a krajinách, vrátane
Slovenska, v čoraz väčšej miere nahradzuje domácu výrobu.
Výživa ich obyvateľov sa tak v stále väčšej miere dostáva
do rúk nadnárodných operátorov na úkor národných štátov.
Tie potom vlastne strácajú časť svojej zvrchovanosti, čo je aj
politicky nebezpečné, pretože ohrozenie ľudí hladom môže
vyvolať vážne nepokoje. V našich podmienkach to síce nie je
natoľko zreteľné ako v Južnej Amerike alebo Afrike, ale
nízka potravinová sebestačnosť Slovenska je varovná a nikto by
ju nemal prehliadať a podceňovať“, uviedol D. Janíček.
Ako
upozornil M. Semančík, pomerne málo sa zatiaľ hovorí
o alternatívnych formách odbytu, ktoré sa však podľa SPPK
nemôžu obchádzať, ak chce Slovensko naozaj zvyšovať predaj
domácich potravín na vnútornom trhu. Ide napríklad o rozvoz
čerstvých potravín priamo k zákazníkovi, pravidelné
organizovanie tzv. farmárskych trhov, ale napríklad aj zriaďovanie
obchodných prevádzok s ponukou tovaru výhradne od miestnych,
resp. regionálnych výrobcov. Všade totiž existujú určité
priestory, ktoré sa v prípade záujmu miestnych podnikateľov
i obecných alebo mestských samospráv môžu upraviť na
miesta predaja domácich produktov. Existujú príklady, že to
naozaj ide.
„Až
doteraz sa viac ako 80 % potravinárskeho tovaru realizuje
prostredníctvom obchodných reťazcov, čo však neznamená, že
tento stav musí zostať nemenný a nemožno ponúknuť
zákazníkovi aj iné formy nákupu. S tým úzko súvisí
budovanie výrobno-odbytových štruktúr so skrátením odbytového
reťazca k spotrebiteľovi, čo je trend, ktorý v nasledujúcom
programovacom období mieni podporovať tiež Európska únia. Aj to
je totiž jedna z ciest, ako vylúčiť rôzne medzičlánky
a zabezpečiť, aby z realizácie potravín primerane
profitovali tí, ktorí ich vyrábajú, a nielen tí, ktorí ich
predávajú“, konštatoval M. Semančík.
Jedným
z najdôležitejších opatrení musí byť cielená, trvalo
udržateľná a komplexná propagačno-informačná kampaň o
dôležitých súvislostiach kupovania domácich potravinárskych
výrobkov, zameraná na všetky vrstvy a skupiny obyvateľstva.
Obsahovať by mala všetky tradičné i menej tradičné
podporné nástroje, vrátane výstav, prezentačných akcií
zameraných na slovenské potraviny, celoštátnych alebo
regionálnych spotrebiteľských súťaží. So slovenským
spotrebiteľom nikto doteraz systematicky nepracoval, preto nemá pri
nákupoch vždy dostatok informácií na to, aby sa mohol správne
rozhodnúť.
„Toto
všetko by mohol dostať do vienka odbytový - alebo podľa
niektorých marketingový - fond. Myšlienku jeho zriadenia
nezavrhujeme, ale naďalej sme presvedčení, že sa pre ňu musí
získať čo najširší konsenzus podnikateľskej sféry, k čomu by
mohli prispieť - okrem iného - aj okrúhle stoly všetkých
zainteresovaných strán. Každá takáto iniciatíva môže byť
úspešná iba vtedy, keď sa pre ňu podarí získať čo najväčšiu
podporu spomedzi tých, ktorých sa má bezprostredne týkať“,
zdôraznil D. Janíček.
Informoval
tiež, že SPPK bude trvať na spoluúčasti štátu na prípadnej
realizácii takéhoto projektu. Jeho činnosť by totiž mala
prispieť k zvýšeniu predaja domácich poľnohospodárskych a
potravinárskych výrobkov, z čoho by neprofitovali len samotní
výrobcovia, ale v podobe vyššieho výberu daní a rastu
zamestnanosti aj štát. Preto SPPK považuje za logické, aby sa na
finančných nákladoch fondu podieľali aj verejné zdroje. Z nich
sa poskytujú nemalé stimuly výrobcom v iných odvetviach,
preto by sa mali nájsť aspoň určité podporné prostriedky aj na
zvyšovanie predaja domácej agropotravinárskej produkcie.
Nehovoriac o tom, že vláda sa vo svojom
programovom vyhlásení zaviazala podporovať zvýšený predaj
domácich výrobkov - okrem iného aj ich zvýšenou propagáciou.
Ing. Stanislav NEMEC, tlačový hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory
Bratislava, 15. februára
2013
štvrtok 14. februára 2013
Na výstave HORTI Vienna sa v gescii SPPK prvý raz uskutoční Deň slovenských zeleninárov
Viedenské
výstavisko Messe Wien bude v dňoch 8.-10. októbra 2013
dejiskom medzinárodnej výstavy HORTI Vienna, venovanej zeleninárom,
záhradníkom a kvetinárom. Prvý raz v histórii tohto
podujatia sa v jeho rámci uskutoční Deň slovenských
zeleninárov, ktorého gestorom bude Slovenská poľnohospodárska
a potravinárska komora (SPPK). Vyplynulo to z rokovania
ústredného riaditeľa SPPK Jozefa Artima s predstaviteľmi
Poľnohospodárskej komory vo Viedni Klausom Zambrom a Robertom
Fizthumom. „Máme záujem o rozvoj vzájomnej spolupráce,
pretože Rakúsko môže byť pre nás v mnohých ohľadoch
zdrojom inšpirácie“, povedal J. Artim.
Výstava
HORTI Vienna - záhradnícke a zeleninárske technológie, sa
zameriava najmä na odborníkov a záujemcov z Rakúska,
Českej republiky, Slovenska, Maďarska, Slovinska, Poľska, Rumunska
a Bulharska. Orientovaná nebude len na modernú techniku
a technológie, ale aj na spracovanie, balenie a odbyt
zeleniny. Podľa rakúskych samosprávnych predstaviteľov
charakterizuje tento sektor v ich krajine intenzívne využívanie
voľných pozemkov a priestorov, ako aj moderná organizácia
a úzka spolupráca producentov, odbytových a profesijných
združení a organizácií. Súčasťou programu viedenského
podujatia bude séria odborných prednášok na aktuálne
pestovateľské, technicko-technologické, odbytové, marketingové
a ďalšie témy.
„V
rámci otvorenia odborného seminára k problematike
zeleninárstva počítajú organizátori aj s vystúpením
zástupcu SPPK“, uviedol J. Artim „V prípade záujmu môžu
svoje poznatky a skúsenosti prezentovať aj ďalší slovenskí
zeleninári, pretože tento seminár i ďalšie odborné
sprievodné podujatia majú prispieť k čo najširšiemu
šíreniu informácií a nadväzovaniu nových kontaktov“. Ako
ďalej informoval J. Artim, expozícia SPPK prichýli slovenských
zeleninárov, ktorí prejavia záujem predstaviť svoju produkciu na
výstave, orientovanej na strednú a východnú Európu. „Verím,
že využijú možnosť prezentovať sa zahraničným partnerom
a nadviazať s nimi kontakty“, dodal.
Na
otvorení výstavy nebudú chýbať mnohí prominentní hostia,
vrátane rakúskeho ministra poľnohospodárstva a vedúcich
zahraničných delegácií. Organizátori počítajú s vysokou
návštevnosťou, pretože zeleninárstvo, záhradníctvo
a kvetinárstvo získava čoraz väčší kredit - a to
nielen v Rakúsku. Verejnosť ho čoraz viac začína spájať
s moderným životným štýlom, zdravým stravovaním
a kultivovaním životného prostredia. Napriek súčasnému
úpadku tohto sektora v Slovenskej republike má u nás
zeleninárstvo bohaté tradície, pretože na základe rôznych
historických dokladov možno intenzívne a cieľavedomé pestovanie
zeleniny na našom území predpokladať už v období raného
stredoveku. „Nepochybujem o tom, že aj súčasní slovenskí
zeleninári majú svetu čo ukázať“, zdôraznil J. Artim.
Podľa
neho SPPK môže s Poľnohospodárskou komorou vo Viedni
spolupracovať vo viacerých smeroch. Možnosti sa črtajú v rámci
programu INTERREG, podnetný je v Rakúsku uplatňovaný projekt
Regionálna potravina a poznatky možno získavať aj o rozvoji
alternatívnych foriem predaja zeleniny. „Práve v súvislosti
s dominanciou obchodných reťazcov na trhu je potrebné hľadať
a rozvíjať ďalšie možnosti skracovania odbytového reťazca
na ceste k spotrebiteľovi. Segment zeleniny je na to ako
stvorený, ale aby naozaj dokázal využiť tento potenciál, musí
čerpať aj zo skúseností našich susedov. Tí majú po ruke viac
konkrétnych príkladov, ako možno úspešne osloviť zákazníka“,
konštatoval J. Artim.
Bratislava, 14. februára
2013
Ing. Stanislav NEMEC, tlačový hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory
nedeľa 10. februára 2013
SPPK víta schválenie viacročného finančného rámca Európskej únie na roky 2014-2020
Slovenská
poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) víta
schválenie viacročného finančného rámca EÚ na roky 2014-2020,
ku ktorému dospel v závere minulého týždňa summit hláv
štátov a predsedov vlád členských krajín. Hoci prijaté
kompromisné riešenie nezabezpečuje úplnú vyrovnanosť všetkých
poľnohospodárov v priestore spoločného európskeho trhu,
z hľadiska pôvodných návrhov Európskej komisie predsa len
znamená vylepšenie pozície slovenských podnikateľov
v poľnohospodárskej prvovýrobe i potravinárskom
priemysle v nasledujúcom programovacom období EÚ.
„Prijatie
rozpočtu je pozitívnym signálom aj pre ďalšie rokovania
o reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) na roky
2014-2020“, povedal predseda SPPK Milan Semančík. „Predpokladáme,
že Rada ministrov poľnohospodárstva i Európsky parlament
budú môcť teraz už pomerne rýchlo riešiť zásadné otázky,
súvisiace s tvorbou pravidiel pre budúce podnikanie
v agrosektore. Za dôležité považujeme tiež presadenie miery
spolufinancovania z fondov EÚ na úrovni 85 % miesto Európskou
komisiou pôvodne navrhovaných 75 %. Z pohľadu Slovenska bude
prínosom úplné preplácanie dane z pridanej hodnoty (DPH) pri
čerpaní európskych podporných prostriedkov, s čím boli
v minulosti nemalé problémy. Naša krajina sa bude môcť
zapojiť aj do programu boja proti nezamestnanosti mladých, na ktorý
je vyčlenených celkom 6 miliárd eur. To všetko sú skutočnosti,
ktoré nemožno prehliadať“.
Podľa
SPPK prijaté finančné rámce a pravidlá prinesú viac
flexibility pri využívaní prostriedkov určených na SPP. V
súčasnosti možno presúvať z druhého piliera, teda z
rozvoja vidieka, do prvého, t.j. na priame platby, len 15 % národnej
obálky. V budúcom programovacom období sa však táto hranica
posúva až na 25 %, čo môžu využiť krajiny s výrazne
nižšími priamymi platbami. Ako hneď po skončení summitu
informoval predseda vlády SR Robert Fico, využitie tejto možnosti
v našich podmienkach bude znamenať zvýšenie priemernej
úrovne priamych platieb slovenských poľnohospodárov z 210 eur na
hektár až na 246 eur na hektár v bežných cenách. Tým by sme sa
dostali zhruba na úroveň priemeru susedných krajín, vrátane
Rakúska.
„Samozrejme,
tento krok bude mať význam len vtedy, ak v ďalšom období
dokážeme podpory v prvom pilieri nastaviť tak, aby došlo
k výraznej diferenciácii platobných nárokov podľa štruktúry
výroby v jednotlivých podnikoch. Výrazne vyššie podpory by
mali dostávať subjekty so živočíšnou a špecializovanou
rastlinnou výrobou, významnejšie sa podieľajúce na agrárnej
zamestnanosti. To je však už parketa, ktorú musíme zvládnuť na
národnej úrovni“, uviedol M. Semančík.
Podľa
neho výsledky summitu premiérov a prezidentov členských
štátov EÚ potvrdzujú, že poľnohospodárstvo sa považuje spolu
s pridruženými priemyselnými činnosťami za jedno z najviac
inovatívnych a dôležitých odvetví pre oživenie trhu práce
v Európe. Prijaté rozhodnutie preto podporuje európsky model
udržateľného a účinného poľnohospodárstva. „Pokiaľ ide
o naše národné hľadisko, úprimne ďakujeme slovenskému
vyjednávaciemu tímu na čele s predsedom vlády Robertom Ficom
za celý priebeh rokovaní i ochotu priebežne informovať,
rokovať a prijímať podnety od podnikateľskej samosprávy,
vrátane SPPK“, uzavrel svoje pohľady na výsledky rokovaní
o budúcom rozpočte EÚ M. Semančík.
Ing. Stanislav NEMEC, tlačový hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory
piatok 25. januára 2013
Google Juraj Jánošik
![]() |
| Google Juraj Jánošik |
Na webovej stránke vyhľadávania Googlu sa objavil nápis spoločnosti v ľudových slovenských motívoch a písmeno G nahradila podobizeň Juraja Jánošíka.
Google si týmto spôsobom zároveň pripomenul narodenie jednej z najslávnejších postáv slovenskej histórie, ktorá "bohatým brala a chudobným dávala".
Spoločnosť Google Slovensko vo štvrtok ohlásila spustenie celoročného programu, ktorého cieľom je zhromaždiť, digitalizovať a sprístupniť krásy a folklór Slovenska pomocou online technológií.
Do programu sa zapája aj Národné osvetové centrum, ktoré zbiera materiál o slovenskej kultúre, folklóre a tradíciách. Spoločnosť Google bude slúžiť ako poskytovateľ technickej platformy, kde sa všetky údaje nazhromaždia.
Jednou z konkrétnych noviniek bude aj rozšírenie máp Street View. Službu chce Google obohatiť o ďalšie prírodné, historické a kultúrne pamiatky Slovenska. Do celého programu sa môže zapojiť aj verejnosť. Zatiaľ stačí, ak kultúrne centrá, komunity a organizácie svoj záujem o spoluprácu oznámia na e-mailovej adrese naslovenskunotu@gmail.com. Súbory Lúčnica a SĽUK už svoju spoluúčasť prisľúbili.
nedeľa 30. decembra 2012
Silvester 2012 na obrazovke.reprízy a spomienky
Silvestrovský večer na našich obrazovkách sa ani tohto roku nevyhol
reprízam či reality šou. Oklieštená zábava najmä na komerčných
staniciach vo veľkej miere stavia na hosťoch a prevzatých programoch zo
susedného Česka.
Markíza ponúkne záznam z koncertu legendy soc-popu v pražskej Lucerne pred jedenástou a neskôr aj ďalšiu šou v hlavnej úlohe s týmto majstrom hitov a veselých melódii s názvom Mejdan roku.
Nadviazať silvestrovskými špeciálmi na programy, ktoré diváci TV JOJ sledovali počas roku – taká je stratégia druhej najúspešnejšej komerčnej TV stanice. Silvestrovský Panelák aj finále tretej série reality šou Farmár hľadá ženu sa objavia v hlavnom vysielacom čase. JOJ ďalej pokračuje prevzatými programami, najprv s českou reláciou Silvestrovský vtip za stovku a potom o polnoci s Nikto nie je dokonalý, ktorú moderuje Jiří Krampol. Program Česko Slovensko má Silvestra nadväzujúci na talentovú šou, ktorý vysiela o 22.20 h Prima, JOJ nevysiela, a to napriek tomu, že bude mať aj slovenské zastúpenie. „Rozhodli sme sa odvysielať divácky najsledovanejšie relácie namiesto jednej veľkolepej šou. Panelák je najúspešnejší denný seriál už päť rokov a diváci ho mali možnosť sledovať celé sviatky, preto neporušíme kontinuitu jeho vysielania ani na Silvestra,“ objasňuje Lucia Kulichová z TV JOJ.
Spomienky na Česko-Slovensko oživí RTVS spoločne s Českou televíziou aj na Nový rok v relácii Česko a Slovensko po 20 rokoch očami premiérov – Špeciálne otázky Václava Moravca. Ďalej sa bude verejnoprávna televízia venovať skôr oslavám vzniku Slovenskej republiky. O 19.50 h bude pri tejto príležitosti vysielať priamy prenos slávnostného koncertu z Koncertnej siene Slovenskej filharmónie, na ktorom vystúpia sólisti Eva Hornyáková a Otokar Klein. Slovenskú filharmóniu diriguje Oliver Dohnányi.
Televíznej premiéry na Nový rok sa na Jednotke dočká aj koprodukčný film RTVS Dom. Snímka režisérky Zuzany Liovej získala niekoľko prestížnych ocenení na viacerých festivaloch. Iný typ slovenského filmu, divácky úspešné Lóve mladého režiséra Jakuba Kronera, sa na obrazovky dostáva tiež počas sviatkov. Už zajtra ho o 23.25 h odvysiela TV JOJ.
Markíza ponúkne záznam z koncertu legendy soc-popu v pražskej Lucerne pred jedenástou a neskôr aj ďalšiu šou v hlavnej úlohe s týmto majstrom hitov a veselých melódii s názvom Mejdan roku.
Nadviazať silvestrovskými špeciálmi na programy, ktoré diváci TV JOJ sledovali počas roku – taká je stratégia druhej najúspešnejšej komerčnej TV stanice. Silvestrovský Panelák aj finále tretej série reality šou Farmár hľadá ženu sa objavia v hlavnom vysielacom čase. JOJ ďalej pokračuje prevzatými programami, najprv s českou reláciou Silvestrovský vtip za stovku a potom o polnoci s Nikto nie je dokonalý, ktorú moderuje Jiří Krampol. Program Česko Slovensko má Silvestra nadväzujúci na talentovú šou, ktorý vysiela o 22.20 h Prima, JOJ nevysiela, a to napriek tomu, že bude mať aj slovenské zastúpenie. „Rozhodli sme sa odvysielať divácky najsledovanejšie relácie namiesto jednej veľkolepej šou. Panelák je najúspešnejší denný seriál už päť rokov a diváci ho mali možnosť sledovať celé sviatky, preto neporušíme kontinuitu jeho vysielania ani na Silvestra,“ objasňuje Lucia Kulichová z TV JOJ.
Spomienky na Česko-Slovensko oživí RTVS spoločne s Českou televíziou aj na Nový rok v relácii Česko a Slovensko po 20 rokoch očami premiérov – Špeciálne otázky Václava Moravca. Ďalej sa bude verejnoprávna televízia venovať skôr oslavám vzniku Slovenskej republiky. O 19.50 h bude pri tejto príležitosti vysielať priamy prenos slávnostného koncertu z Koncertnej siene Slovenskej filharmónie, na ktorom vystúpia sólisti Eva Hornyáková a Otokar Klein. Slovenskú filharmóniu diriguje Oliver Dohnányi.
Televíznej premiéry na Nový rok sa na Jednotke dočká aj koprodukčný film RTVS Dom. Snímka režisérky Zuzany Liovej získala niekoľko prestížnych ocenení na viacerých festivaloch. Iný typ slovenského filmu, divácky úspešné Lóve mladého režiséra Jakuba Kronera, sa na obrazovky dostáva tiež počas sviatkov. Už zajtra ho o 23.25 h odvysiela TV JOJ.
štvrtok 27. decembra 2012
Sadiki Baki priletí dnes vládnym špeciálom na Slovensko
![]() |
| Sadiki Baki |
V piatok 28.12.2012 bude narkobarón Sadiki Baki prevezený vládnym špeciálom na Slovensko Prepravu bude hradiť Slovenská republika .
Špeciálna ozbrojená jednotka bude zabezpečovať, aby Sadiki bol bez komplikácii dopravený do slovenskej veznice.
Po úspešnom prevoze sa bude konať tlačová konferencia.
Albánec bol na Slovensku právoplatne odsúdený na 22 rokov už v septembri 2011. Spolu s komplicmi mal v rokoch 2007 až 2008 zabezpečovať dovoz a distribúciu heroínu z Turecka. Minimálne šesťkrát mala na Slovensko prísť zásielka drog ukrytých v obuvi. Na výkon trestu však Sadiki nenastúpil, pretože sa ukrýval pred spravodlivosťou, kým sa ho nepodarilo vypátrať v Kosove prostredníctvom Interpolu. Najvyšší súd v Kosove následne 20. decembra potvrdil rozhodnutie o vydaní Sadikiho na Slovensko, pričom začala plynúť mesačná lehota, počas ktorej musí byť prevezený.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)




