Dlho slúžila ako argument však, podľa ktorých sú ženy naprogramované k iracionalite a emóciám a táraniu, zatiaľ čo muži k logickému mysleniu a analyzovanie. Ukazuje sa však, že teória o tom, že mozog mužov a žien sa líšia, neplatí. Tvrdí to unikátne rozsiahle štúdium amerických vedcov.
Práca odborníkov z Rosalind Franklin University je vôbec prvá svojho druhu. Je totiž prvá Metaanalýza mnohých predchádzajúcich štúdií. Metaanalýza amerických vedcov vychádzala z 76 štúdií, ktoré pokrývali výskum celkovo šiesť tisíc zdravých ľudí.
Otázka, na ktorú si vedci pod vedením Lise Elliotová chceli odpovedať, sa týkala veľkosti, štruktúry a funkcie hipokampe v ženskom a mužskom mozgu. Hipokampus je uložený v strednej časti spánkového laloku a každý človek má dva, jeden v ľavej hemisfére, druhý v pravej. Zohráva dôležitú úlohu pri ukladaní informácií z krátkodobej pamäte do dlhodobej a pri priestorovej orientácii.
"Je rozdiel medzi mužským a ženským mozgom?" Bola to zaujímavá otázka, ktorá vlastne prekračuje priestor prírodných vied. To preto, že práve teória o odlišnosti hipokampe u mužov a žien mala podporovať téza o tom, že odlišné schopnosti mužov a žien nie sú vytvárané kultúrne a sociálne, ale že sú nemenné, pretože vrodené a dané biologicky.
Ony tézy majú veľa podôb. Napríklad psychológ Leonard Sax tvrdí, že mužský hipokampus reaguje lepšie na stres a súťaživosť, zatiaľ čo ženský na vľúdnosť a jemnosť. Michael Gurian, samozvaný "ľudový filozof, manželský, rodinný a obchodný poradca, spisovateľ a propagátor začlenenie neurobiológie a mozgového výskumu do domovov, škôl, korporácií", avšak bez použiteľného vzdelania, zase prisudzuje mužom, že sa rodí s vyvinutejším mozgom, ak ide o neverbálne, priestorové a motorické schopnosti. Ženský mozog je potom vraj lepšie prispôsobený na "používanie slov", odtiaľ teda zrejme tradovaná výrečnosť žien.
Takéto tézy znejú presvedčivo, priznáva sama Elliotová. Dôvod onej presvedčivosti je však zákerný, zdajú sa byť totiž platné preto, že úplne zodpovedajú stereotypnému náhľadu na mužov a ženy. Ostatne, obaja spomínaní autori sú zástancami vzdelávanie chlapcov a dievčat v oddelených triedach, pretože sú predsa tak iní!
Na mozog má vplyv stres, nie pohlavia
Elliotová však svojím výskumom doložila, že oni tézy majú ešte iný problém: nie sú pravdivé. Jej tím skúmal snímky z magnetickej rezonancie u šiesť tisíc mužov a žien a záver, ktorý sumarizuje štúdia publikovaná na serveri Science Direct, znie: "Medzi veľkostí hipokampe mužov a žien neexistuje podstatný rozdiel."
"Téza o rozdieloch medzi mužským a ženským mozgom sú neodolateľné pre tých, ktorí sa snažia vysvetliť stereotypom dané rozdiely medzi mužmi a ženami," uvádza Eliotová v tlačovej správe k štúdii, "často potom robia veľa kriku, aj keď sú ich tvrdenia založená na veľmi malých vzorkách a výskumoch. My sme však skúmali mnohopočetné súbory dát a boli sme schopní prepojiť veľmi početné vzorky mužov i žien. A zistili sme, že rozdiely pri rozsiahlejšom pohľade mizne alebo sa stávajú bezvýznamné. "
Server prikladá v článku o štúdii Lisy Eliotová ešte iný pohľad. Zdôrazňuje, že hipokampus nie je nemenný, nech by bola jeho vrodená veľkosť a funkčné konektivita akákoľvek. Vďaka neuroplasticitě, teda celoživotné schopnosti nervových buniek v mozgu stavať, prebudovávať, rušiť a opravovať tkanivo, a vďaka neurogenezi, teda rastu nových nervových buniek, sa môže štruktúra aj veľkosť hipokampe počas života meniť. Inými slovami, nech nám príroda nadelila hipokampus, aký chcela, nemožno z toho vyvodzovať rozdiely medzi mužmi a ženami. Tie sú dané skôr životným štýlom, teda aj sociálnym prostredím a nároky, limity a stimulmi, ktoré spoločnosť vzťahuje na to či toho pohlavia.
Napríklad vykonávanie činností, ktoré obnášajú priestorovú orientáciu, mení ako veľkosť, tak prepojenosť hipokampe s inými mozgovými oblasťami. Pravidelná fyzická aktivita zase môže optimalizovať množstvo šedej kôry mozgovej. Dostatok spánku napomáha hipokampe konsolidovať pamäť, hranie počítačových hier zlepšuje štruktúru a funkciu mozgu, chronický stres poškodzuje veľkosť mozgu a jeho funkciu ako u žien, tak u mužov, ako u detí, tak u dospelých.
"Dôkazy sú zrejmé, faktor životného štýlu a dlhodobých každodenných návykov ovplyvňujú veľkosť a funkčné prepojenosť mozgu viac než to, či ste muž, alebo žena," uzatvára text.
